Aktualizácia: Ceny energií naďalej rastú, konflikt v Hormuzskom prielive sa vyostruje

Odkedy sme písali náš posledný prehľad (19. 8. 2026), sa situácia na Blízkom východe nielenže neupokojila, ale naopak výrazne zhoršila. Z „doutnajúcej" krízy sa stal otvorený vojenský konflikt priamo v Hormuzskom prielive a ceny energií na to reagujú ďalším prudkým rastom. Prinášame aktuálny prehľad.

Čo sa stalo od 19. 8. do 7. 9. 2026

1. 30. – 31. 8.

   Eskalácia útokov na obe strany

   USA uskutočnili letecké útoky na dve zariadenia iránskych revolučných gárd (IRGC) na ostrove Larak. Irán odpovedal raketovými a dronovými útokmi na americké základne v Jordánsku. Krátko na to bol v Hormuzskom prielive zasiahnutý veľký ropný tanker (pravdepodobne námornými mínami), začal horieť a zostal bez pohybu. IRGC sa k útoku prihlásili a zároveň oznámili zostrelenie amerického dronu. Prezident Trump následne pohrozil zničením ostrova Charg – kľúčového iránskeho ropného terminálu – a vyhlásil voči spojencom Iránu tzv. „ekonomický D-Day“ (výrazné sprísnenie sankcií).

2. 2. 9.

   Rozsiahle americké údery, Jordánsko a Bahrajn v pohotovosti

   Irán tvrdí, že ďalšie dva tankery narazili na námorné míny v prielive, USA to spochybňujú. Americké sily medzitým udreli na iránske radary, protivzdušnú obranu a komunikačné uzly. Jordánsko a Bahrajn hlásia, že zachytili iránske útoky mierené na ich územie.

3. 4. – 6. 9.

   Otvorená „tankerová vojna“

   Konflikt prerástol do otvorenej „tankerovej vojny“ – USA zaútočili na tri iránske ropné tankery, Irán odpovedal útokom na tankery a vypálením balistickej strely smerom k americkým vojnovým lodiam v Hormuze. IRGC následne uviedli, že zasiahli tri ropné tankery a tri plavidlá napojené na USA. Konflikt trvá už vyše pol roka (od 28. 2. 2026) a prímerie nie je v dohľade – tempo útokov z posledných dvoch týždňov je najvyššie od jarnej eskalácie.

Ceny v číslach: 19. 8. vs. 7. 9. 2026

Za necelé tri týždne tak elektrina na budúci rok podražela o ďalších viac ako 12 EUR/MWh a plyn o 10 EUR/MWh. Ak si tieto čísla dáme do kontextu celého roka – od februárových hodnôt (elektrina ~84 EUR/MWh, plyn ~35 EUR/MWh) je nárast už niekoľkonásobný.

Prečo ceny rastú, aj keď Európa berie z Hormuzu len zlomok plynu

Zaujímavý detail, ktorý sa teraz často spomína aj v odborných analýzach: cez Hormuzský prieliv prúdi do Európy len približne 3 % jej celkovej spotreby plynu. Ceny napriek tomu reagujú prudko, a to z niekoľkých dôvodov:

• LNG je globálny trh – cez Hormuz prechádza približne 19 – 20 % svetového obchodu s LNG (takmer celý katarský a emirátsky export). Keď tento objem vypadne, Ázia si LNG kupuje inde a preťahuje sa o dodávky s Európou – zdražie tak aj palivo, ktoré s Hormuzom priamo nesúvisí.
• Nízka naplnenosť európskych zásobníkov pred zimou – trh je nervózny z toho, že sa nemusí stihnúť naplniť zásobníky na cieľových 80 % do novembra.
• Riziková prémia – poistné sadzby lodnej dopravy a ceny prenájmu LNG tankerov sú na viacmesačných maximách, čo sa premieta do cien aj bez fyzického výpadku dodávok.
• Ropa ako vedľajší efekt – cena ropy Brent sa po útokoch koncom augusta dostala nad 91 USD/barel, čo ťahá nahor aj nadväzujúce palivá.

Čo to znamená pre vašu firmu

Situácia sa od polovice augusta nezlepšila – naopak, z doutnajúcej krízy je otvorený vojenský konflikt na mori a mier nie je v dohľade. Ceny plynu aj elektriny sú na najvyšších úrovniach za viac ako dva-tri roky a ďalšie zhoršenie nemožno vylúčiť. Pre firmy, ktoré ešte nemajú zafixované ceny na rok 2027, to znamená jediné: čím dlhšie sa čaká, tým je pravdepodobnejšie, že sa bude fixovať za vyššie ceny než dnes.

Poznámka: uvedené ceny sú veľkoobchodné burzové ceny komodity (TTF pre plyn, referenčný baseload kontrakt pre elektrinu na dodávku v roku 2027). Konečná cena pre koncového odberateľa závisí od konkrétnej zmluvy, marže dodávateľa a regulovaných zložiek ceny.